..."Ja ťa naozaj milujem! Neviem ako z tvojej strany...ale k tebe cítím niečo čo som k nikomu ešte necítil..." vyhŕklo z Justina... Ohromená si na ňho pozerala a z ničoho nič si mu povedala "Justin aj ja ťa milujem...a ten týždeň bez teba...asi nevydržím... Veľmi mi budeš chýbať." Nahol sa k tebe a dali ste i pusu... "Justin ja budem musieť ísť... Nemôžem byť dlho..." "To je v pohode...Odprevadím?"... "Tak poďme..." povedala si... Justin ťa odviezol domov... Odprevadil ťa až k dverám dali ste si pusu. V tej chvílii otvoril dvere Nicolas. "Emma?"... spýtal sa ťa... "Nicolas veď sme sa predsa o tom rozprávali. Nepamätáš?..." Očami si mu ukazovala aby vypadol. On na teba pozeral ako na blbku ale po čase pochopil..."Ó aha sorry...viem kto to je.."..."No tak choď do vnútra a ticho pred našimi!..." "Jasné idem idem.." "A to bol kto?" spýtal sa zhrozene Justin. "Môj brat Nicolas....Neboj vie o tebe a nič nepovie..." "To je dobré..." "Tak idem..." ... "Ahoj... o týždeň...Budeš mi chýbať"...povedal Justin... a išiel. "Nicolas! Prečo si sa robil akoby si toho chlapca nepoznal?!" skríkla si na ňho. "Dobre že si nemal pri sebe foťák...Ináč by si bol ako paparazzi. "Akého chlapca?" ozval sa otec... "Rob niééčoo!" šepkala si Nicolasovi.. "No viééš ocíí ona rada píše tie love story a v jednom som aj ja... Ona mi to ako predvádzala že to tam má byť..." povedal Nicolas a obrátil sa k tebe... "Jááj tak pokračujte... Aspoň sa budem mať na čom smiať." zasmial sa otec. "Ocííí?..." pozrela si na ňho vražedným pohľadom. "Hej viem už budem ticho." Položila si Izzy z rúk na zem. "Poď Izzy. Dám ti najesť." Vyšla si hore do svojej izby a čekla Fb. Mala si plno správ od Lily, Sarah, Lucy a Niny... Od Lily bolo "Nepôjdeš nakupovať? Pôjde s nami aj Lucy, Sarah a Nina..." Od ostatných to isté... No odpísala si že veľmi rada len nech ti dajú vedieť kedy. "Emma! Kto mi rozkúsal moje nové tenisky?" vbehol do izby Nicolas... "Nicolas... pochop že mám psa... ja zato nemôžem že ich máš v izbe vyložené aby ich každý videl... Izzy, fuj to...Stači?" spýtala si sa brata. "Dobre... stačíí..." povedal. "Cŕŕŕrn-cŕŕn... zazvonil mu v ruke mobil... Samozrejme tvoj... "Braček môj... Prečo máš zase môj mobil v rukách?" nahnevane si sa spýtala... Nicolas ti neodpovedal nič iba "Niekto ti volá"... "To si si teraz všimol? Daj to sem!... Nicolas daj mi mobil! ...Nicolas varujem ťa..." "Až keď ma chytíš..." "Toto mi chýbalo.. Nicolas stoj! Nicoláááás... To nieje fér ." Utekala si dole schodmi... Spadla si. "Áááu...moja noháááá.... Nicolas toto si chcel?... Aby som si vytkla členok?..." "Čo sa to tu deje...?" skrýkla mama... "Nicolas mi zobral mobil, utekal utekala som za ním a spadla som.... " vysvetľovala si mame. "Nicolas? Čo to má znamenať? Prečo sa sestre hrabeš v mobile?" prísne sa spýtala mama. "Keď mamíí ona mmm..." zdvihla si sa a s boľavou nohou si mu zakryla ústa... "Buď ticho." Zašepkala si mu. "Ale kééď mamíí... oná chod..." "Varujem ťa buď ticho..." "Ok vyhrala si..." "Nicolas je v tom nejaký chlapec?..." spýtala sa mama... "No viéš mamíí....
Čo povie Nicolas mame?
Chcete vedieť viac?... Komentujte a čítajte príbehy... ;)